Zima nie je strašidlo, strach z nej je desivý

V poslednom čase dostávam rovnakú otázku. Keď budeme chodiť plávať v zime, neochorie nám dieťa? Viete, lebo predsalen teplá voda a potom ten mráz. Tak Vám poviem príbeh mojich detí.

Kým som neprišla do Plaváčka bola som háklivá, aj ja sama. Strach, že ochoriem, strach, že ochorejú moje deti. Že budem vyradená, unavená, že sa budem báť, keď budú choré, aby sa im niečo nestalo, nedajboh niečo horšie, napríklad taký zápal pľúc. S mojimi deťmi som začala plávať v Plaváčku od ich dvoch rokov. Prišli sme do moravských Hartmanic a tam ma Blanka Kollárová Sudíková po plávaní  strčila s tými mojimi ratolesťami do sauny. Bola zima. Ja mám saunu rada, ale procedúra schladzovania mi bola vrcholne protivná. Zimný bazén, zimná sprcha. Oponovala som, že ja a moje deti na to nie sme. Že my si poplávame, ale predsa nebudem deti takto trápiť. Blanka má výraznú mimiku, aj keď nič nepovie. Skrútila svoju tvár do absolútne jasného výrazu, že čo to trepem, že predsa sauna je to najlepšie, čo môžu deti na imunitu dostať. Ale ako chcem.

Na tom zimnom pobyt sa aj miminka vysaunovali na prsníku, potom s nimi mamy vošli do studeného bazéna, dvakrát zakričali a potom si na masáži len tak hoveli. Žiadne neumieralo, nevrešťalo, neprejavovalo žiadne záchvaty hnevu. Ešte ma vo vnútri napadlo, ako to je možné.  Ale im to išlo. Tak som to skúsila aj ja. Môj syn spustil plač už v saune, v studenom bazéne už ziapali obaja. Predstava sauny sa stala pre mňa okamžite nočnou morou a len som si utvrdila, že som mala som pravdu. Pre nás to nie je.

Lenže Blanka si ma zobrala večer nabok a opýtala sa ma: „Keby teba niekto tvoj blízky zobral na miesto, kde vie, že budeš trpieť, pozerala by si sa  na neho, aký útrpný výraz má v tvári a videla by si na ňom, že je presvedčený, že ti ubližuje, rozumela by si tomu, prečo podstupuješ to, čo podstupuješ? Nerevala by si v takej atmosfére aj ty? Nemala by si na svojho blízkeho zlosť?

Ak si skutočne presvedčená, že svojim deťom ubližuješ, tak sa na to vykašli. Keď dostaneš pocit, že s nimi cestu k saunovaniu chceš prejsť, že v tom budete spolu a spolu to zvládnete, ak pochopíš, že ak telo strieda záťaž, zvykne si na ňu a tým ju začne ľahko zvládať aj v bežnom živote, tak potom začni. Ale keď začneš, tak to dotiahni dokonca. Tiež nebudeš učiť deti bicyklovať a keď spadnú, tak im nevezmeš bicykel. Proste tým prejdete. Deti budú niečo vedieť, budú mať zážitok, že v ťažkých chvíľach si s nimi a vieš, že Vás to všetkých obohatí.

Tak sme sa dali na cestu saunovania. Intervaly sme predlžovali, v saune spievali, rozprávali sa a ponorenie do studeného bazéna trvalo pár sekúnd. Zatiaľ čo dovtedy som riešila sople, občasné teploty, boľavé hrdlá, od troch rokov detí do ich 8 rokov, sme okrem jednodňovej nádchy neriešili žiadnu chorobu. Zistila som, že choroby u nás súvisia s mentálnym preťažením a školou. Ale aj to je to chvíľa a nič vážne. Vtedy vieme, že potrebujeme pritvrdiť saunovanie.

Pochopila som, že tak ako sa naučili zvládať teplo a zimu v saune, tak ich neprekvapia zmeny počasia, ani to, keď sa náhodou zle olečú. Nemusíme mať doma ponožky, keď u nás chodia návštevy v papučiach a plávame po celý rok. Dnes sa nebojím, saunovanie ma naučilo dôverovať, že moje deti vydržia dosť. Odhliadnúc od toho, že ja sa veziem na rovnakej zdravej vlne a saunu milujem, s jej teplotou aj studenou vodou, aj keď v nej stále kričím ako tie deti, ktoré sú tam prvýkrát. Ale uľaviť si hlasom tiež nie je na škodu.

Takže, myšlienka, že zima ubližuje deťom, je v hlave. Ak si myslíte, že im ubližujete, tak na to naozaj kašlite. Ale ak to s  Vašimi deťmi k tomu zdraviu chcete prejsť, tak ste srdečne vítaní.

Gabika

Plaváček BabyClub SK