Fungujeme na spolupatričnosti

Včera k nám zavítala nová mamička. Trochu som sa ponáhľala s prípravou vecí a potrebovala som ju akosi rýchlejšie zasvätiť do našich pravidiel. Tak sa mi možno podarilo zformulovať podstatu fungovania v Plaváčku.

“ Prosím Ťa, ak nájdeš niekde dieťa a nie je pri ňom mama, považuj ho za svoje.“

Je to úsmevné, ale vnímam, ako sme sa my mamy naučili urobiť všetko samé, mať všetko pod kontrolou, nespúšťať oči zo svojich detí. Tým sa ale regulérne pripravujeme o čas, ktorý slúži na uspokojenie našich potrieb. Už len dôjsť na bazéne na WC s polročným dieťaťom, by pri takomto fungovaní mohol byť záhul. Nie však vtedy, keď je na blízku množstvo ženských rúk a očí.

Niekedy ženy prirodzene fungovali tak, že vnímali a sledovali všetko v ich zornom uhle. Cítim, že ženská pozornosť, ak je v dohľade dieťa, sa mení. Je výrazná a intenzívna. Mať voľné ruky pre niekoho, znamená, že niekto bude mať voľné ruky pre mňa. Poprosiť si bez ostychu o pomoc, je dôležitá vlastnosť na prežitie.  Takže u nás je vlastne každé dieťa spoločné, na chvíľu.

To je podstata bezpečia. To je podstata fungovania Plaváčku. To je podstata fungovania žien.

Tak vitajte u nás, v našich kurzoch a na našich pobytoch. Bývame tu jedna pre druhú.

Gabika