Vo vode iba som

Volám sa Gabriela Bačová a pracovala som ako detský psychológ. Nikdy som netušila, že sa voda stane mojím prostredím, kde budem robiť úžasnú a naplňujúcu prácu. Niekedy sa životné situácie vyvinú tak, že z najväčšieho bahna vytiahnete poklad. Ten pocit mám práve s vodou a plávaním.

Ja rada plávam. Priznávam. Ale ešte oveľa radšej v nej len tak levitujem, alebo som pod vodou. Fascinujú ma zvuky pod vodou. Vo vode nikdy nie je ticho. Ale je v nej veľký pokoj. Milujem, keď sa telo prepne a uvoľní sa tak, že mi dovoľuje vo vode robiť, čo chcem. Nie som typický návštevník bazénov, môj pobyt vyzerá dosť desivo, keď sa  napríklad dlhšie nevynorím. O to desivejšie to vyzerá, keď som vo vode s mojimi deťmi a nad hladinu sa chodíme len nadýchnuť. Nie jeden plavčík za nami už chcel skákať.

Plaváček Hvar srpen 2015 725

 

Ale nebolo to vždy tak.

Ja sa priznám, mala som to ľahšie. Vodu milujem odjakživa, ale mohla som v nej len plávať, tak ako ma to niekto naučil. Bála som sa vody v nose, pri neuváženom pohybe som sa napila, dusilo ma, bála som sa, že sa unavím a nebudem vedieť doplávať, bála som sa často a mala som rada oporné body, ktoré boli blízko, inak som vždy bola so strachom z utopenia. Takto som žila. Keď sa mi narodili dvojčatá, v pol roku sme ich zobrali na kurz plávania. Ten pravý, športový, keď polievate dieťaťu hlavu s pohárikom, potápate dieťa bez toho, aby ste sa potopili sami. Môj syn po druhej lekcii reval ako tur, ešte len zacítil vôňu bazéna a neprestal, až kým nezacítil čerstvý vzduch smerom k autu. Tak sme to tak skúšali aj neskúšali aj s myšlienkou, či dieťaťu nespôsobujem traumu, ktorú bude mať celý život. Celé plávanie bol pre mňa oveľa väčší stres ako oddych. To, čo má byť relaxom, sa stalo tortúrou.

Lenže život sa prestal s nami maznať a my sme sa ocitli zo dňa na deň v situácii, ktorá poznamenala celú našu rodinu. Situácia, ktorá nesie so sebou zdesenie, strach, deti aj my dospelí sme boli úplne mimo kontrolu celej situácie, boli sme zamrznutí v zdesení. Situácia, ktorá nám mohla zničiť celé životy, ak by sme sa cez ňu nedostali. Vtedy úradoval môj psychologický rozum. Čím skôr urobiť niečo, kde zamrznuté pocity vybijeme a vyjadríme. Všetci. Nájsť však psychológa, ktorý dokáže v trojročných deťoch podnietiť katarziu, som nájsť nevedela. Ja sama som bola zasiahnutá udalosťami a vtedy idete len na intuitívneho autopilota, viedli ma len myšlienky, ktoré ma aktuálne napadali a všetky udalosti sa spojili. Začala cesta.

Tak sa mi objavila myšlienka, že som niekde niekedy zaregistrovala Blanku Sudíkovú Kolárovú a jej Plaváček. Že sa vo vode riešia všelijaké veci a stavy. Nedávalo mi to zmysel, nevedela som si to predstaviť, ale v záchrane zdravia som sa Blanke ozvala a napísala, čo sa nám stalo. Po nejakej dobe som dostala mail. Sadnite do auta a príďte o dva dni. My sme sadli a prišli. Deti sa potopiť nevedeli,  pili a pili vodu z bazéna. Bol to vnútorný aj otvorený boj. Ja som nechápala, čo s nimi mám robiť, kam to celé povedie, kým nás Blanka nepostavila na nohy a pomenovala to, čo sa deje. Že sme všetci v strašnom kŕči, všetci. Takže najskôr rodičia sa musia povoliť, aby deťom ukázali cestu. To, čo sa dialo vtedy vo vode nie je možné opísať slovami. Nieže by sa to nedalo, ale nevystihlo by to celú cestu, celý proces, v ktorom som vydala množstvo zošnúrovaných emócii, dovolila si ich vyjadriť v celej plnej sile. A to bola sila. Hneď na druhý deň sa nám deti ponorili bez menších problémov, ale s plačom, ktorý ma dostal tri roky dozadu. Bol to presne ten plač, keď sa prvýkrát nadýchli na tejto Zemi. Bol to ten adrenalínovo víťazný výkrik, ktorý niesol v sebe úľavu, že sú tu a mne sa kotúľali slzy nezastaviteľnou rýchlosťou. Bol to presne ten moment, ktorý  v nemocnici po cisárskom reze prebehol ako z ťažkého filmu. Odlúčenie, stach, bolesť. Naraz sme ale boli v situácii, keď sa to celé dalo prežiť inak. Pritúliť sa a len tak byť, spočinúť spolu. Objaviť sa a začať odznova. Menil sa nám život z minúty na minútu. Pocity, zážitky dávali všetko do väčšieho poriadku ako to bolo predtým, napriek tomu, že sme tam všetci išli zmasakrovaní udalosťami.

Plaváček Hvar srpen 2015 714

Pochopila som, v akom stave a naladení môžem pobývať vo vode. Kedy si môžem dovoliť vysieť dole hlavou ako netopier bez toho, aby ma to akokoľvek obťažovalo. Sú aj teraz chvíle, keď to proste nejde. Ale to už viem, že ma niečo tak ťaží, že mi to nedovolí uvoľniť sa a tak pracujem na sebe, hľadám cesty, aby to znova bolo ono. Odvtedy sme u Blanky plávali nespočetnekrát.

Voda mi je dnes ukazovateľom, prijíma ma a skúša a ja v nej rastiem, posúvam svoje chápanie, učí ma vnímať len prítomný moment. Vo vode vidím svoje deti inak. Sme spojení oveľa intenzívnejšie. Naša komunikácia je o pohľadoch, dotykoch. Voda nás naučila dôverovať životu a hlavne sebe.

Vďaka nej som prežila ťažké chvíle, ktoré ma v živote ešte postretli. Napríklad aj moment, keď sa ma bývalý splnomocnenec vlády snažil obviniť, že som zneužila svoje psychologické vzdelanie na chybné testovanie detí. Bola to rovnaká situácia, ako spred niekoľkých rokov. Cítila som, ako veľmi ma ničí krivda, ako ma odstavuje od kontaktu s ľuďmi aj so sebou, ako ma znehybňuje a zároveň sa znova zapínal  intuitívny autopilot, ktorý mal za úlohu ma preniesť cez celú situáciu v zdraví. Voda bola moja neodmysliteľná súčasť, tak ako výšky. Dnes si myslím, že nič menej dramatické by ma nedostalo k spojeniu mojej vášne s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré mám. Nič menej dramatické by ma neposunulo do hôr, kde cítim voľný dych. Dnes dôverujem metóde, ktorá odzbrojuje od všetkých klišé a odkrýva len pravú nefalšovanú podstatu a pomáha okamžite privodiť zážitky, ktoré liečia staré rany a krivdy.   Tak sa  spojil môj hlboký vzťah k vode a nájdená cesta, ako viesť detí a rodičov do stavov uvoľnenia, ktoré zachraňujú psychické a fyzické zdravie.

V neposlednej rade mi voda dovoľuje sa približovať k spôsobu života, ktorý smeruje k tomu, aby sa moje deti vzdelávali doma. Tak by sa deťom splnil sen a ja by som mala dobrý pocit, že majú obrovský priestor na rozvíjanie svojej tvorivosti.

Dnes vojdem do vody a nepotrebujem si nič plánovať. Dnes vchádzam do vody s tým, aby som v nej len BOLA.

SAMA, S DEŤMI, S VAMI. Vždy je to cesta.

Ak sa chcete so mnou vydať na cestu k vode a s vodou, navštívte naše kurzy alebo pobyty, ktoré robím vo Vysokých Tatrách.

Gabika Bačová

Lektor plávania Plaváček BabyClub SK

 

Gabriela Bačová
Skúsenosti s plávaním detí som zbierala päť rokov v českom Plaváčku, www.plavacek-deti.cz . Zažila som aj na svojich deťoch obrovský prínos s plávaním, saunovaním a masírovaním detí. O nás si prečítajte tu.
Komentáře